Späť na Zákony, Smernice, Technické predpisy

Vstup podnikateľskej etiky do
geodeticko-kartografickej praxe
Štefan Lukáč

Ing. Štefan Lukáč, katedra geodézie Stavebnej fakulty STU,
Radlinského 11, 813 68 Bratislava,
Tel.: 02-59274388, E-mail: lukac@svf.stuba.sk

Obsah :
1. Úvod
2. Zákládné kategórie a princípy etiky
3. Etika a právo
4. Podnikateľská etika
5. Vstup podnikateľskej etiky do praxe
6. Záverečné úvahy o etike podnikania
7. Literatúra

1. Úvod

Každá ľudská činnosť sa riadi určitými všeobecne uznávanými pravidlami. Nejde len o formálne normy, ktoré predstavujú zákony, vyhlášky, smernice alebo predpisy. V tejto súvislosti ide o dodržiavanie etických noriem a zásad v konaní a správaní ľudí v rozličných životných situáciách.

Samotný pojem etika pochádza z gréckeho ethos, ktoré vyjadruje povahový rys, zvyk, obyčaj, spôsob myslenia, či postoje jednotlivcov a skupín. Človek si vytvoril etiku ako nástroj na skúmanie toho, čo je pre neho v praktickom živote nesmierne dôležité, na skúmanie morálky [10, str.13]. Morálku môžeme charakterizovať ako spoločenský jav, ktorý odráža medziľudské vzťahy a ľudskú činnosť z aspektu dobra a zla. Spolu s termínom morálka sa objavuje aj termín mravnosť. Tento termín by sme zasa mohli použiť na označenie takej vôle ľudí a jej prejavov, ktoré sa všeobecne uplatňujú a uznávajú v spoločnosti. Etika je teóriou morálky a mravnosti. Skúma vzťahy ľudí k iným ľuďom, k spoločnosti, k sebe samému. Zároveň poskytuje praktické návody na správanie a konanie ľudí v súkromnom, pracovnom a verejnom živote. Etika tak odráža to, čo je, ale z pohľadu toho, čo by malo byť v ľudskom správaní a konaní. Konflikt medzi tým - čo je a tým, čo by malo byť - je špecifický morálny konflikt (morálnym konfliktom vo všeobecnosti rozumieme takú situáciu, v ktorej subjekt morálky stojí pred voľbou medzi navzájom sa vylučujúcimi formami správania).

Niektorí autori rozlišujú etiku (ako vedu), morálku (ako spoločenský jav) a mravnosť (ako druh určitého správania). V každodennom používaní sa však tieto pojmy bežne zamieňajú. Morálka svojím systémom hodnôt poskytuje kritérium správania. Nepredstavuje ani nenariaďuje mravné normy (mravná norma je predpis alebo pravidlo správania, ktoré má záväzný charakter), ale študuje ich a skúma rôzne postoje ľudí. Takýmto spôsobom vlastne naznačuje predpoklady, možnosti a dôsledky určitých spôsobov správania a konania. V tejto podobe zároveň pomáha pochopiť morálne hodnoty (morálna hodnota je niečo, čo je pre človeka dôležité z aspektu morálky) rozličných spôsobov správania.

Etika však nemôže rozhodnúť za nikoho, ako sa má správať. To záleží len od nás samých, je to vec našej osobnej (slobodnej) voľby. Ale ak vieme viac o rôznych prístupoch a hodnotových stupniciach, môžeme zvoliť uvážlivejší a zodpovednejší postoj v konkrétnej životnej situácii. Etika je predovšetkým metódou myslenia. Ponúka možnosti, ale nerozhoduje za nás.

2.  Základné kategórie a princípy etiky

Etická (morálna) činnosť sa vyznačuje prítomnosťou morálneho výberu, slobodou voľby a dobrovoľnosťou konania. Nezávislosť, dobrovoľnosť a sloboda sú základnými podmienkami morálky.

Sloboda (morálna voľba) je druhom účelového správania. S výberom správania je spojená zodpovednosťza vhodnosť (primeranosť) tohto správania. Otázka zodpovednosti vzniká preto, lebo človek musí voliť a mal by voliť so znalosťou veci. Miera zodpovednosti závisí od miery voľby, resp. šírky tejto voľby [ 10, str.11].

Ústrednou kategóriou etiky je povinnosť (Kant). Povinnosťje čosi, čo môžeme urobiť. Je to však čosi, čo môžeme, ale nemusíme urobiť. Ak však neuskutočníme nejakú závažnú normu, spoločnosť nás odsúdi odmietnutím verejnou mienkou (verejná mienka odráža názory a postoje, ktoré prevládajú v danej spoločnosti), prípadne vylúčením z radov určitého stavu.

Ďalšími kategóriami, ktoré majú v systéme etiky miesto sú česť, dôstojnosť a svedomie. Česť predstavuje spôsob a kvalitu plnenia morálnych záväzkov a požiadaviek. Dôstojnosťodráža osobnosť človeka, vzťah k sebe a vzťah spoločnosti k nemu. Svedomie tak vystupuje v podobe samohodnotiaceho citu . Je to forma hodnotenia seba samého sebou samým.

Najvšeobecnejšie hodnotenie v morálke predstavujú kategórie dobra a zla. Sú to kategórie, bez ktorých morálka nie je možná. Tieto pojmy sa objavujú aj v iných súvislostiach a oblastiach ľudskej činnosti, kde zvyčajne znamenajú správny. V spojení s etikou však máme na mysli predovšetkým ich aplikáciu v medziľudských vzťahoch. Z tohto aspektu vystupujú dobro a zlo ako regulátory vzájomného správania ľudí a regulátory vzťahov ľudí k okolitému svetu.

Ak hovoríme o etike, nemôžeme nespomenúť princípy čestnosti a svedomitosti. Čestnosťou rozumieme predovšetkým poctivosť, pravdivosť, otvorenosť, odmietanie klamu. Čestnosť tiež znamená kritickosť k iným, ale aj k sebe samému. Svedomitosť odráža disciplinovaný a dôsledný prístup k plneniu povinností, dochvíľnosť, ako aj nevyhýbanie sa nepríjemným udalostiam. Svedomitosť je rozhodnosť pri riešení jednotlivých situácií.

3.  Etika a právo

Etika býva často porovnávaná s právom. Etika spolu s právom predstavujú regulátory ľudského správania. Právo reguluje predovšetkým vlastnícke a iné spoločenské vzťahy ľudí, etika zase medziľudské vzťahy z aspektu dobra a zla, čestnosti - nečestnosti, spravodlivosti - nespravodlivosti. Ľudia sa neustále domáhajú nových zákonov, ktoré by dôslednejšie podporovali etické princípy a ich uplatňovanie v živote. V skutočnosti sa však ľudské konanie nedá obsiahnuť iba zákonmi. Zákonodarstvo nemôže predvídať všetky okolnosti, ktoré môžu nastať v medziľudských vzťahoch. Morálne zásady pokrývajú oveľa širší priestor v ľudskom živote než právo. Platí, že čo je nezákonné, je aj neetické. Na druhej strane však nie všetko, čo nie je nezákonné, je etické [ 7, str.10] . Etické normy nie sú kodifikované, a preto môžu pružnejšie reagovať na prípadné zmeny alebo nové okolnosti. Právo teda predstavuje iba minimum morálky.

Právne normy nesmú odporovať etickým, ale musia prebiehať súbežne a navzájom sa dopĺňať. Etické normy, na rozdiel od právnych noriem nie sú podporované ani vynútiteľné inštitúciami, ale verejnou mienkou. Práve verejná mienkaje tým nástrojom, ktorý núti narušovateľa etických noriem k ich rešpektovaniu.

4.  Podnikateľská etika

Etika je komplikovaný spoločenský jav zasahujúci do všetkých oblastí ľudského života. Bez etiky, úcty k človeku a rešpektovaniu jeho základných práv, nemožno očakávať úspech ani v hospodárskom živote.

V súčasnom období nadobúda problematika etiky v našich podmienkach stále väčší význam v súvislosti s prechodom na trhovú ekonomiku. Etika v trhovom hospodárstve vytvára základy pre korektné partnerské vzťahy, spoluprácu a kooperáciu, na ktorých je založený svetový hospodársky systém.

Definícia podnikateľskej etiky

V zahraničnej literatúre nachádzame množstvo definícií a vymedzení pojmu podnikateľská etika. Na porovnanie uvádzam nasledovné definície tohto pojmu od rozličných autorov:

• Podnikateľská etika je definovaná vzťahom etiky a  podnikania. Zaoberá sa štúdiom morálnosti a  nemorálnosti, ako aj možnosťami spravodlivosti  ekonomických systémov [1, str.201-211].
• Podnikateľská etika predstavuje súbor pravidiel,  zásad a princípov, ktoré poskytujú návody na  primerané správanie a konanie v špecifických  situáciách v podnikaní [5, str.377-383].
• Podnikateľská etika nepozostáva zo žiadnych  mimoriadnych etických zásad a princípov, ktoré sú  odlišné od všeobecných a sú aplikovateľné iba v  podnikaní. Podnikateľská etika je súborom všeobecne  platných etických zásad a noriem aplikovaných v  podnikaní [2, str.54].
• Podnikateľská etika je disciplína, ktorá rozoberá a  uvažuje o type podnikateľských hodnôt. Je to  starostlivé a ďalekosiahle rozmýšľanie o spôsobe  života, v ktorom peniaze a zisky hrajú dôležitú, ale  v každom prípade nie výlučnú úlohu [ 8, str.1].
• Podnikateľská etika špecifikuje a identifikuje  morálne dilemy, ktoré sa vynárajú v súvislosti s  podnikaním. Jej zámerom nie je moralizovať, ale  poskytnúť rámec na logickú analýzu takýchto dilem.  Podnikateľská etika je praktická disciplína.  Umožňuje ľuďom vysporiadať sa s etickými  problémami, ktorým musia každodenne čeliť na  všetkých úrovniach podnikania [11, str.42-43].

Etika v podnikaní teda znamená viac, ako len prispôsobovanie sa prevládajúcim normám a zákonom. Znamená taký prístup k podnikaniu, ktorého prvoradým zmyslom je poskytovanie služieb verejnosti, a nie bezprostredné obohacovanie sa. Podnik ako podnikateľský subjekt v tomto zmysle je prispievateľom pre verejnosť, a nie jej odberateľom. Znamená to tiež, že podnik je potrebné riadiť tak, aby slúžil nielen investorom, ale tak isto zamestnancom, zákazníkom, verejnosti a napokon aj celému vonkajšiemu prostrediu, v ktorom pôsobí [6, str.129].

Význam podnikateľskej etiky

Problematike etiky a jej dodržiavania v podnikateľských aktivitách sa doteraz v našich podmienkach nevenovala dostatočná pozornosť, resp. sa jej pozornosť nevenovala vôbec. V slovenskej odbornej literatúre, ale najmä v praxi sa s pojmom podnikateľská etika stretávame pomerne zriedka, a aj to zvyčajne v súvislosti so vzťahmi v oblasti hospodárskej súťaže.

Absencia podnikateľskej etiky v našej spoločnosti vyplýva z viacerých príčin. Jednou z nich je ideologizácia etiky. Z nej totiž plynula netolerantnosť, teda to, čo je v rozpore s podstatou morálky [ 10, str.15] . Ďalšou z príčin v tomto smere je výklad termínu podnikateľská etika v bývalom politicko-hospodárskom systéme, ktorý ho chápal ako rozpor, protiklad. Podľa tohto výkladu bola etika niečím, čo podnikanie neuznávalo. Podnikanie, či konkurencia predstavovali iba neľútostný boj každého s každým, kde neplatia žiadne pravidlá, okrem zákonov zisku. Hlavná príčina však spočíva v samotnej podstate bývalého politicko-ekonomického systému, tzn. v odstraňovaní a zákaze akejkoľvek konkurencie a v monopolizácii ekonomiky. Tento proces monopolizácie smeroval k tomu, že trh sa postupne redukoval len na prostredie, kde pracovník vymieňal svoj zárobok za spotrebný tovar. Pri monopolnom postavení výrobcu sa trh a s ním súvisiaca konkurencia a vôbec podnikanie stali nepotrebnými. Je teda zrejmé, že hovoriť o podnikateľskej etike vo všetkých jej súvislostiach nemalo v bývalom systéme žiadne opodstatnenie.

Dnes podnikateľ prežíva v situácii silného konkurenčného tlaku. To môže dlhodobo vydržať len vtedy, ak si je vedomý aj dôležitosti etických aspektov svojich aktivít a rozhodovania. Poruchy a chyby v etických aspektoch rozhodovania podnikateľa sa skôr, či neskôr objavia v kvalite ním poskytovaných služieb (geodetických a kartografických prác) a tým aj v efektívnosti podnikania. Dobrá etika teda znamená dobré podnikanie, a to najmä z dlhodobého hľadiska. Je potrebné si uvedomiť aj tú skutočnosť, že citlivým barometrom dodržiavania etických pravidiel v podnikateľských súvislostiach je verejná mienka. Táto netoleruje nezákonné postupy dosahovania zisku. A pre podnikateľa nie je nič nebezpečnejšie ako narušená verejná mienka.

Etika a jej dodržiavanie v podnikaní môže prispieť k vybudovaniu dôvery a zvýšeniu úrovne medziľudských vzťahov. Má tak svoj podiel i na výkone, konkurenčnej schopnosti a na celkových dosahovaných výsledkoch (vrátane zisku). Zároveň funguje ako regulátor napätia medzi rozdielnymi ekonomickými a sociálnymi záujmami podnikateľských subjektov a spoločnosti. Podniky nemôžu diktovať spoločnosti svoje hodnoty, ale samy musia rešpektovať hodnoty spoločnosti.

Etika nie je teda nič, čo nesúvisí s podnikaním. V krajinách s trhovou ekonomikou je etika podnikania témou, ktorá je na vzostupe. Dodržiavanie etických zásad a princípov tu nepochybne patrí k determinantom úspešného podnikania. Stále viac podnikov si zapisuje do svojho poslania, že podnikateľské aktivity budú rozvíjať v súlade s vysokou morálkou a zodpovednosťou.

Je to teda iba nezvyk, že aj podnikanie môže byť rovnako čestné a hodnotné ako každá iná ľudská činnosť, že má svoje zásady a morálku. Etika v podnikaní je užitočná a praktická.

Vzťah medzi etikou a ziskom

V tejto súvislosti sa nám celkom určite vynorí otázka, ako je možné zladiť zisk so zásadami etiky? Aby podniky, resp. podnikateľské subjekty prežili a rozvíjali svoje aktivity, musia byť predsa ziskové. Ak podnik dosahuje zisk, potom prosperuje a má úspech. Je táto rovnica aj v skutočnosti taká jednoduchá, ako sa javí na prvý pohľad?

Prospešnosť znamená rešpektovať zákazníka. A rešpektovať zákazníka zase znamená konať eticky, a to nielen voči nemu, ale aj voči konkurencii [ 9, str.69]. Je všeobecne známe, že v ekonomicky vyspelých krajinách sa zisk považuje za statický ukazovateľ výkonnosti a úspešnosti. Prvotné je to, s čím subjekt podnikania prichádza na trh, teda ponuka. Samotná ponuka má etické dimenzie, ktoré vyplývajú z jej vlastnej podstaty. Tou je uspokojovanie potrieb zákazníka, jeho spokojnosť a s ňou súvisiace dobré meno firmy. Aj zisk má etický rozmer. O etickom ziskuhovoríme vtedy, ak je odmenou za poskytnuté služby.

Je pravdou, že aj neetické správanie v podnikaní môže prinášať zisky. Sú to však zisky krátkodobé, ohraničené. V súčasnosti najmä medzi začínajúcimi podnikateľmi u nás prevládajú názory, že dodržiavanie etických zásad v podnikaní je prejavom slabosti a znamená skôr neúspech ako úspech. Samotná etika iste nie je jediným a vôbec nie postačujúcim predpokladom podnikateľského úspechu. Aplikácia etiky v podnikaní môže priniesť dokonca i pokles ziskov, a to predovšetkým z krátkodobého hľadiska. A práve krátkodobé hľadisko má prevládajúcu tendencie v podnikaní v našich podmienkach.

Etické správanie je jedným z predpokladov sily, úspešnosti a dlhodobého prežitia podniku v podnikateľskom prostredí. Je to prednosť, ktorá vytvára prestíž a buduje postavenie firmy na trhu i v podvedomí verejnosti.

5.  Vstup podnikateľskej etiky do praxe

Problematika etických vzťahov a požiadaviek je v dnešnej zložitej firemnej kultúre nielen aktuálna, ale čoraz dôležitejšia. Nastáva obdobie, keď je potrebné nastoliť vyšší etický poriadok u nás. Riešenie naznačeného problému, ako priviesť podnikateľské subjekty k rešpektovaniu uvedených etických hraníc, možno hľadať v dvoch základných dimenziách. Jednou z nich je regulácia podnikateľských aktivít a vzťahov pomocou právnych noriem, ktoré vymedzujú prípustné správanie spolu s jeho vynútením a aj sankcionovaním.

Výchova

Druhá možnosť, ako uviesť podnikateľskú etiku do praxe spočíva vo výchove , a to jej zaradením do sústavy škôl a súčasne v rôznych formách vzdelávania v oblasti podnikania. Kurzy podnikateľskej etiky sú dnes súčasťou štúdia ekonomických smerov na mnohých európskych a amerických univerzitách.

V USA je podnikateľská etika predmetom rastúceho záujmu už od sedemdesiatych rokov, v Európe sa ľady pohli začiatkom osemdesiatych rokov. Prvá z európskych univerzít, ktorá sa začala zaoberať podnikateľskou etikou, je univerzita v Nijenrode v Holandsku. Profesor podnikateľskej etiky - pán Henk van Luijk vedie od roku 1983 katedru podnikateľskej etiky. Tento profesor bol aj iniciátorom rozširovania a podpory myšlienok etického prístupu k podnikaniu. K takémuto mysleniu smerujú i mnohé medzinárodné inštitúcie. Z ambície spojiť podnikateľské a akademické sily za účelom budovania lepšej Európy vznikla v r.1987 European Business Ethics Network (EBEN). Táto organizácia povzbudzuje diskusie a výmeny poznatkov a informácií medzi podnikateľmi a akademikmi. Každoročne usporadúva konferencie a podieľa sa na organizovaní pravidelných stretnutí výskumných centier, ktoré sa zaoberajú etickými problémami. EBEN vydáva trikrát ročne European Business Ethics Newsletter. EBEN je paneurópska organizácia, ale má silné väzby k USA a k ostatným častiam sveta. Snaží sa spájať teóriu i prax a vytvárať fórum tak pre akademikov ako aj pre podnikateľské subjekty. Veľkou výzvou pre EBEN je dnes rozširovanie pôsobnosti smerom na východ. V centre pozornosti tu stojí najmä Česká republika, Slovenská republika, Maďarsko a Poľsko.

Zatiaľ čo európske univerzity pomerne dlho udržiavali značný odstup od sféry podnikania, v USA existuje medzi akademickými a podnikateľskými kruhmi dosť úzka spolupráca. V roku 1989 bola založená podľa vzoru EBEN-u International Society of Business, Economics and Ethics (ISBEE) so sídlom v Kansas City. Jej poslaním je uľahčiť nadväzovanie a upevňovanie kontaktov medzi všetkými, ktorí sa zaujímajú o etické dimenzie podnikania.

Etický kódex

Etický kódex formuluje to, čo firma, resp. organizácia očakáva od svojich zamestnancov v súlade s etikou, keď sa ocitnú v zložitej alebo neistej situácii.

Popisuje všeobecný hodnotový systém, etické princípy, špecifické zásady a pravidlá, ktoré sa firma, či organizácia pokúša uplatňovať.

Účinný etický kódex by mal mať tri hlavné kvalitatívne charakteristiky [ 6, str.199]:

• mal by byť jasný a zrozumiteľný pre priemerného  jednotlivca,
• mal by byť vyčerpávajúci, mal by obsiahnuť čo  najviac dimenzií správania firmy, či organizácie,
• musí byť vymáhateľný, s presným opisom  očakávaného správania, ako aj s presným vymedzením  trestov za nedovolené prekročenie zásad kódexu.

Iným spôsobom sa javí pôsobenie v rámci stavovských inštitúcií, komôr podnikateľov a podobne, kde je možné pôsobiť nielen výchovou, ale predovšetkým etickými sankciami (napríklad stratou oprávnenia, či osvedčenia, stratou členstva, atď.). Samoregulácia znamená, že jednotlivé profesie kontrolujú prijímanie členov do profesných organizácií. Vykonávanie odbornej praxe (činnosti) podmieňujú splnením určitých kritérií (kvalifikácia, bezúhonnosť) a trvajú na nich. O takýto trend vo vývoji podnikateľskej etiky sa usiluje aj Komora geodetov a kartografov SR, ktorá pripravila etický kódex geodeta.

6.  Záverečné úvahy o etike podnikania

V poslednom období sa vynárajú v našej spoločnosti také javy, ktoré majú negatívny dopad na ľudskú psychiku alebo na životné prostredie. V tejto súvislosti sa dostávajú do popredia otázky súvisiace s kvalitou života. Orientácia na kvalitu života znamená novú hodnotovú orientáciu ľudí. Dôraz sa pritom kladie na estetický, a najmä na etický rozmer života.

Dnes si však nemožno dovoliť na výzvy súčasného a budúceho sveta iba reagovať, ale je nevyhnutné byť aktívnym. Opäť sa tu vynárajú otázky: „ Ako by sa to malo urobiť ? ”. Odpovede je možné hľadať aj v nevyhnutnosti zdokonaľovania etickej kvality rozhodovania a konania na všetkých úrovniach podnikania.

Zvýšenie a skvalitnenie etickej klímy v podnikaní si želajú mnohí z nás. Neprejde týždeň, aby sa v tlači či v iných médiách neobjavila správa o porušovaní etických zásad zo strany podnikateľských subjektov. Z toho dôvodu sa podnikanie v očiach verejnosti niekedy javí ako činnosť, zaoberajúca sa iba špekuláciami.

Podnikanie je aktivita, ktorá je vo svojej podstate nesmierne citlivá na etické pravidlá. Tam, kde sú účastníci tohoto špecifického vzťahu sklamaní, zvyšuje sa pravdepodobnosť, že do podobného vzťahu už nevstúpia. Úspech v podnikaní sa odráža predovšetkým v dlhodobom prežití a dlhodobej prosperite. Podniky tým, že uznávajú hodnotu a význam dlhodobých vzťahov so zákazníkmi, demonštrujú tak ich uprednostnenie pred okamžitým predajom. Vedia, že dosiahnutie okamžitého predaja nie je zďaleka také dôležité, ako anticipovanie dlhodobých očakávaní zákazníka. Podpísanie obchodných zmlúv (zmlúv o dielo) pre ne neznamená koniec jedného predaja (jednej zákazky), ale začiatok ďalšieho predaja (ďalšej zákazky). Sú si teda vedomé, že v okamihu nákupu zákazník venuje dôveru obom, produktu i firme. Sú si vedomé i toho, že musia veľmi tvrdo pracovať, aby si túto dôveru aj udržali [ 6, str.168]. Narušená dôvera sa totiž napráva veľmi ťažko.

Zdá sa teda, že etika podnikania skutočne nie je iba teoretickou disciplínou špekulatívne uvažujúcou o tom, čo by malo a čo by nemalo byť. Je jednoznačne vedeckou, ale i praktickou disciplínou, ktorá pomáha analyzovať prvky vedúce k úspechu či neúspechu v podnikaní.

7. Literatúra

• [ 1] DE GEORGE,R.T.: The Status of Business Ethics: Past and Future. Journal of Business Ethics 6, 1987.
• [ 2] FREDERICK,W.C.-DAVIS,K.-POST,J.E.: Business and Society - Corporate Strategy, Public Policy and Ethics: McGraw - Hill Publishing Company, 1987.
• [ 3] HANULÁKOVÁ,E.: Etika v marketingu. Bratislava, Eurounion 1996.
• [ 4] JIRÁSEK,J.: Návrat k prosperit e - turnaround. Praha, Grada 1995.
• [ 5] LEWIS,P.V.: Defining „ Business Ethics ”: Like Nailing Jello to a Wall. Journal of Business Ethics 4, 1985.
• [ 6] LUKNIČ,A.S.: Štvrtý rozmer podnikania - etika. Bratislava, SAP 1994.
• [ 7] SMITH,N.C.-QUELCH,J.A.: Ethics in Marketing. Irwin, Boston 1993.
• [ 8] SOLOMON,R.C.-HANSON,K.R.: It is Good Business. Harper & Row Publishers, Inc. New York 1985.
• [ 9] STÝBLO,J.: Manažérska motivační strategie. Praha, Management Press 1992.
• [10] VAJDA,J.: Etika. Nitra, Enigma 1995.
• [11] VALLANCE,E.: Business Ethics at Work. Cambridge University Press, 1995.